Jan Otčenášek: Romeo, Julie a tma

September 9th, 2010

Jan Otčenášek: Romeo, Julie a tma

Žáner: novela

Kompozícia: 13 kapitol

Téma: život počas 2. svetovej vojny, rasová perzekúcia v období fašizmu, láska Židovky k nežidovskému chlapcovi, problematika fašizmu

Idea: láska prekoná všetky prekážky, humanita v medziľudských vzťahoch je dôležitá, nenávisť lásku ničí:

Na začiatku je citát od Shakespeara z Rómea a Júlie, kde bola nenávisť 2 rodov Capuletovcov a Montecovcov a táto nenávisť zničila ich lásku; tu láska nemôže byť naplnená, lebo milenci sú z 2 národov, ktoré sa nenávidia, jeden sa vyvyšuje nad druhý. = láska je ubitá nenávisťou.

Obdobie: atentát na Heydricha v Prahe, fašizmus

Vydavateľstvo: TATRAN Bratislava 1986

Hl. postavy: Pavel, Ester, Pavlovi rodičia, Rejsek, tovariš Čepek

Dej: Vojna vrcholí. Jedináčik Pavel šiel do kina. Ešte mal chvíľu čas, tak sa šiel prejsť do parku. Tam stretá Ester. Všimol si, že má hviezdu – židovka. Jej rodičov odviedli to Terezina, ona bývala u príbuzných v Prahe. Aj ona mala ísť do Terezina, ale nechcela tam ísť. Pavel ju zavedie do svojej komôrky, ktorú mal pri otcovej krajčírskej dielni. Práve v tomto čase 27.5.1942 bol v Prahe spáchaný atentát na ríšskeho protektora Heydricha. Nemci prehľadávali domy. Pavel Ester nosil jedlo a pitie. Ona musela byť ticho v tej komôrke. V tom dome, kde Ester, býval aj Rejsek. Pomáhal Nemcom. Vo vojne prišiel o syna. Rejsek o nej vedel a nakreslil na jej dvere židovskú hviezdu. Pavel sa o Ester bál a dohodol sa s Čepekom (tovarišom), že odvezú Ester na dedinu k tete. V tú noc sa Pavel veľmi bál. Všade bolo počuť výstrely. Rejsek sa v tú noc opil a chcel Ester vydať Nemcom. Ester nakoniec uchodí z dielne. Ester zabijú, keď prechádza cez mesto. Pavla to raní, ale uvedomujem si, že život ide ďalej.

Hl. symbol: tma – fyzicky najsilnejší partner

                           – symbol úzkosti Ester

                            – zasahuje brutálne aj do najintímnejších chvíľ hlavnej dvojice a nedovoľuje im vychutnávať čaro vzájomnej blízkosti a hĺbku vzájomných citov

                            – nie je len symbol vtedajšieho ovzdušia pod fašistickou nadvládou, ale aj charakteristickým prírodným motívom pri stretnutiach Pavla a Ester /stretajú sa večer v parku a večer zatemnenými oknami Pavlovej izbičky/

                            – svetlo rána, kedy Ester uteká na ulicu plnú vojakov, jej prináša smrť

                            – tma a svetlo sa vracajú viackrát ako ústredný motív vzájomne sa vylučujúcich javov: paradox = tma im zabezpečovala život, bezpečie = pozitívne a tma je aj symbol tmy Pavlovho života, keď nepoznal Ester; svetlo = odohráva s a to v lete a svetlo je okolo Ester

                            – tma bola bezpečná a symbolické svetlo, humanita, sloboda, láska sa neznášajú so symbolickou nocou protektorátneho dňa
Hlavné postavy:

Pavel: mladý človek, má pred sebou maturity, 18 rokov

          Najprv sa nezamýšľa nad situáciou, ale až keď sa zaľúbi do židovky a dotýka sa ho to, tak sa o to zaujíma.
          Jedináčik, nepohodol sa veľmi s rodičmi, hlavne s otcom mali rôzne názory; prezýva ich starouškové = má k nim odstup, rezervuje sa pred nimi
          Rozhodne sa Ester pomôcť, hoci je židovka. Neodradí ho to.
          Nosí jej jesť, stará sa o ňu. 

          Zamiluje sa do nej, bozká ju a ona sa nebráni. Postupne sa medzi nimi vyvíja láska. Obaja sú spolu šťastní a nechcú myslieť na to, čo sa stane s Ester a aj s Pavlovou rodinou, keďže pomáha židovke. Vždy chodí k Ester, prejavuje jej lásku, bojí sa o ňu. Mal na nej všetko rád. Nechcel unáhliť ich vzťah, preto trpezlivo čakal, kým sa úplne zblížia.

          Nepovie Ester pravdu o tom, čo sa deje vonku. Nechce ju znepokojiť. Je mu jedno, čo sa mu stane, chce byť s Ester.

Ester: mladé dievča bez rodičov, ktorí sú v koncentračnom tábore = dúfa, že ich opäť vidí a bude s nimi žiť, ale zároveň si uvedomuje, že už asi nežijú, čiže sa utešuje. Koncentračné tábory boli propagované ako nový začiatok pre Židov, že im nájdu nový domov, ale ľudia postupne tušili o čo ide.

            Najprv si neuvedomovala, že je Židovka, až keď ich začali separovať, uvedomila si, že byť Židom je zlé.

            Musela ísť do tábora, no stretla Pavla večer v parku na lavičke. Plakala, bola k nemu odmeraná, bála sa ho aj trochu, Pavel najprv nevedel, že je Židovka, až keď uvidel hviezdu, zistil to.

          Bojí sa o Pavla. Nechce mu ublížiť, aby kvôli nej trpel.

            Po určitom čase ju nájde v komôrke tovariš Čepek. Nepovie to nikomu. Nechá ju tam. Aj nájomníci domu vedeli, že tam je židovka. No nechajú, nech tam žije. Neudajú ju. Až potom Rejsek ju chce udať, no nájomníci ju uchránia. Avšak Ester sa aj tak rozhodne utiecť, z vonku sú počuť výstrely a ona ide preč. Nájdu ju vojaci a je koniec jej života…

Dej: Po tom, čo nájde Pavel Ester, premiestni sa do izbičky, kde Ester je; je to tam temné, zavreté okná musia byť, aby sa neprezradila, je to ako väzenie. Tam sa dejú najpodstatnejšie veci. Pre Ester je to celý jej svet.

Ester sa často nudila, musela byť ticho, čakala len na Pavla, plakala kvôli nemu, a preto, že mu môžu ublížiť, lebo sa s ňou stretáva. Čítala knihy, čo jej nosil Pavel. Ku koncu už si myslela, že na ňu padajú steny.

Pavel mohol prísť len večer. Trpeli obaja hladom, lebo on jej dával zo svojich porcií jedla, ale ani jeden si to nepriznali.
Pavel sa doma vyhováral, že ide s kamošom, no tí vedeli, že klame, bolo medzi nimi tiché napätie. Vedel, že by ho nepochopili.

Boli aj určité výstrahy, že to s Pavlom a Ester asi nedopadne dobre:
– hviezda na dverách izby Ester, ktorú tam nakreslil Rejsek
– keď prídu policajti pre maliara
– keď chce ísť Čepek cez túto izbičku, tak je zatvorená z vnútra

Keď už Čepek našiel Ester, dohodli sa, že ju pošlú na vidiek, najprv ju tam chvíľu nechajú, a potom ju pošlú na vidiek.
Pavel aj Ester mali svoje sny: Plánovali si spoločnú budúcnosť, chceli sa vziať, mať deti, čiže ich fantázia im pomáhala prekonať realitu tvrdú.
Výrazové prostriedky:
– metafory, ktoré dodávajú tomu všetkému lyrickosť, teda zjemňujú drsnosť doby

                  lyrickosť ↔ drsnosť doby
                  lyrickosť /jemnosť/ vyjadruje vzťah Ester a Pavla a krehkosť ich vzťahu

– krátke 1členné vety = stupňovanie nebezpečia, napätie je veľké, robia z toho dynamický text
– nedokončené vety /apoziopézy/ = neistota
                                                    možnosť uvažovania
                                                    otvorený text pre čitateľa
– vnútorne monológy – priblíženie myslenia postáv; uvažovanie nad životom
– personifikácie a prirovnania
Hlavní postavy : Pavel – student posledního ročníku gymnázia – statečný, citlivý, obětavý, cílevědomý, čestný; pomoc Ester chápe jako samozřejmost Ester – židovská dívka, dcera lékaře, odvlečeného do Terezína; romantická, citlivá, ohleduplná a skromná; žije ve strachu, cítí se osamocená, nešťastná; z lásky k Pavlovi se odhodlá obětovat svůj život Pavlovi rodiče – schopni přemoci strach a neklid, obětaví a stateční, starostliví tovaryš Čepek – pomocník v krejčovské dílně; pomáhá Pavlovi, projev lidskosti soused Rejsek – udavač, kolaborant, odrodilec Myšlenka autora : obžaloba fašistické bestiality a rasismu; protiválečné zaměření – varování (válka poznamenává osud nevinných lidí, ničí plány a ideály) svět zahnaný do ”tmy” zničil vztah dvou mladých lidí shakespearovský motiv – křehký a bolestný příběh lásky těžká doba však člověka morálně nepodlomila, je schopen aktivního odporu; Způsob psaní : sonda do psychologie člověka; tragicky laděná novela s překvapivým závěrem; rámec doby – hrůzy okupace; (13 kapitol, úvod a závěr) – symbolika titulu jazyk spisovná čeština v autorské řeči; hovorová čeština v řeči postav; bohatý dialog – studentský slang i nespisovná mluva; využití vnitřního monologu; lyrizace prózy, úvahové pasáže
Romeo, Julie a tma (1956)
novela s rámcem; film, dramatizace, opera, balet
 
1.    Praha, období 2. světové války – květen až červen 1942, heydrichiáda      
2.    náhodné setkání studenta Pavla s židovskou dívkou Ester v parku; neměla odvahu nastoupit do terezínského transportu; Pavel ji schoval do místnosti za otcovou krejčovskou dílnou v starém činžovním domě, staral se o ni, dělil se o jídlo; z přátelství vznikne láska; v období stanného práva je za přechovávání nehlášených osob ohrožena na životě celá rodina i okolí; Pavlovi rodiče nejdříve tuší nebezpečí, pak se dozvědí o Pavlově činu; Ester objevil udavač Rejsek; ona ví, že je sledována, nechce mít nikoho na svědomí, a proto vyběhla z domu na ulici a byla zastřelena
3.    Pavel – student posledního ročníku gymnázia – statečný, citlivý, obětavý, cílevědomý, čestný; pomoc Ester chápe jako samozřejmost       Ester – židovská dívka, dcera lékaře, odvlečeného do Terezína; romantická, citlivá, ohleduplná a skromná; žije ve strachu, cítí se osamocená, nešťastná; z lásky k Pavlovi se odhodlá obětovat svůj život       Pavlovi rodiče – schopni přemoci strach a neklid, obětaví a stateční, starostliví       tovaryš Čepek – pomocník v krejčovské dílně; pomáhá Pavlovi, projev lidskosti       soused Rejsek – udavač, kolaborant, odrodilec
4.    obžaloba fašistické bestiality a rasismu; protiválečné zaměření – varování (válka poznamenává osud nevinných lidí, ničí plány a ideály)       svět zahnaný do ”tmy” zničil vztah dvou mladých lidí       shakespearovský motiv – křehký a bolestný příběh lásky       těžká doba však člověka morálně nepodlomila, je schopen aktivního odporu;
5.    sonda do psychologie člověka; tragicky laděná novela s překvapivým závěrem; rámec doby – hrůzy okupace; (13 kapitol, úvod a závěr) – symbolika titulu       jazyk       spisovná čeština v autorské řeči; hovorová čeština v řeči postav; bohatý dialog – studentský slang i nespisovná mluva; využití vnitřního monologu; lyrizace prózy, úvahové pasáže
Ján
Otčenášek

– nútený odchod do Nemecka
– celý život v súlade s režimom, člen KSČ – ovplyvnený – písal, ako doba vyžadovala, zasl. umelec, pracoval v Zväze spisovateľov
TVORBA: budovateľské roky; reakcia na február 1948; téma vojny
Romeo, Júlia a tma
– židovské dievča Ester sa nepridalo k transportu
– stretne Pavla a on ju ukrýva v izbe vedľa otcovej dielne
– vyostrenie situácie – vybehla do ulíc plných vojakov – zastrelili ju
– hra s farbami:

            svetlo: láska, dobro v ľudskej duši (Ester), humanita, sloboda

            tma:      dobové ovzdušie fašistickej nadvlády: fašizmus, protektorát, klietka

                        strach, možnosť skryť sa
– súvislosť so Shakespearom – tragický koniec
– štýl: dramatickosť, obraz pocitov mladých ľudí
Pavol:
– rád sa túlal, staral sa o Ester, nosil jej jedlo, klamal rodičov (nevedeli o Ester), no mla ich rád; ľúbil Ester
– zmena osobnosti – Ester zmyslom jeho života, začína vnímať hodnoty všetkých ľudských vzťahov, priateľstva
– dostal sa do bezvýchodiskovej situácie – nemohol nikomu povedať o Ester – zodpovednosť
– záver: Pavol chce žiť ďalej
Ester:
– citlivá, úprimná, verila v lásku, obetavá
– rozorvanosť duše – vrytá podozrievavosť
Porovnanie s Petrom a Luciou
rozdiely:
                                                          spoločné veci:
– platonická, naplnená láska
                             – krízová situácia – vojna
– román, novela
                                               – lyrické, úvahové prvky
– Peter nerozmýšľal o vojne, Pavol áno
            – podobný záver, ale je úplný – ona odkáže, že on musí žiť
– Peter a Lucia nechcú bojovať proti vojne